UMENIE PRÁVA
Postmoderné poňatie slobody a rovnosti úzko súvisí s pochabosťou a bláznovstvom, teda s cnosťami umenia. Nemalo by však aj právo mať charakter istého umenia, ako tomu bolo kedysi v antike a stredoveku? Však aj spravodlivosť v etickom slova zmysle je rovnako ako umelecký výkon imagináciou svojho druhu. Umenie dnes nahradilo etiku. Nastal čas, kedy by sme z práva mali urobiť umenie. (Jiří Přibáň)
16. 12. 2022
V komunálnych voľbách volíš skôr ľudí, než tričká?
4. 7. 2014
50 % a nikdy viac
Je to zaujímavé, aké skratky vieme vymyslieť, najmä my právnici, aby sme si nejaký názor stoj čo stoj obhájili alebo presadili. Na prvý pohľad perfektná myšlienka, ktorá kríva od úplných základov.
Priznám sa, že som sa nikdy nezúčastnil ankety, v ktorej by sa merala dôveryhodnosť justície. Viem si ale predstaviť, že ak by mala byť meraná dôveryhodnosť justície, tak najjednoduchší spôsob, ako ju zmerať, je položiť jednoduchú otázku: „Dôverujete slovenskému súdnictvu?“ Na takúto otázku by mala existovať jednoznačná odpoveď vo forme „áno“ alebo „nie“. Potom môže anketa obsahovať ešte odpoveď „nebudem sa vyjadrovať“. Čisto teoreticky si viem predstaviť aj odpoveď „neviem“ alebo „nezaujímam sa o to“, ale to je už potom otázka, kto je účastníkom tejto ankety. Predpokladám a dúfam, že väčšina ľudí sa vie vyjadriť k takto jednoduchej otázke.
Ak máme teda takúto anketu, potom sa skratkovito odvodzuje, že polovica opýtaných má negatívnu skúsenosť v občianskoprávnych sporoch a táto polovica automaticky nedôveruje justícii. Je to tak?
Predstavte si situáciu, že požičiate kamarátovi peniaze, lebo momentálne ich potrebuje. Dohodnete sa na podmienkach, dáte to aj na papier. Kamarát dobrovoľne nevráti, ale prostredníctvom súdnej moci sa svojich peňazí domôžete naspäť. Nejaký ten rôčik to trvá, ale predsa. Zdá sa, že súdom veríte.
O pár dní na to, ako si začnete užívať vrátené peniaze, vám príde od suseda výzva, aby ste odstránili z jeho pozemku vašu stavbu, lebo je to jeho pozemok a chce ho využívať pre svoje potreby. Vy mu napíšete, že to predsa starí rodičia sa takto dohodli a prečo meniť niečo, čo už roky platí. Súdny spor ako vyšitý. Tento spor po dlhých rokoch prehráte a musíte splniť svoju povinnosť. Ste nespokojní, súdom neveríte.
Keby sa vás anketár opýtal po týchto konkrétnych skúsenostiach so súdnictvom, či mu dôveruje, tak by ste mali povedať, že tak na 50 %. Peniaze sú vymožené, avšak ste prišli o nehnuteľnosť. To znamená, že máte dve konkrétne skúsenosti s justíciou, jednu pozitívnu, druhú negatívnu. Dôverujete slovenskému súdnictvu? V prvom prípade áno, v druhom nie.
V ankete sa to ale takto nedá a mali by ste jednoznačne povedať na obidve situácie áno alebo nie. Predpokladajme, že váš celkový dojem môže byť viacej negatívny, už aj z toho dôvodu, že v prípade nehnuteľnosti mohlo ísť o dôležitejšiu vec a vymožené peniaze ste už dávno utratili. Budiš.
Ak by ale fungovala táto argumentácia, že polovica na civile prehrá a táto je nespokojná, tak potom druhá polovica by mala na civile vyhrať a táto by mala byť spokojná. Čiže dôveryhodnosť justície by mala byť presne na úrovni 50 %. Títo spokojní sa, z nejakých neznámych dôvodov, do argumentácie 50 % a nikdy viac nemôžu dostať. Prečo? Predsa ankety sa môže zúčastniť aj osoba, ktorá získala pozemok, ktorý ste museli vypratať a táto je, ak by sme mali brať do dôveryhodnosti súdnictva len kritérium úspešnosti v súdnom spore, s rozhodnutím spokojná.
Som toho názoru, že dôveryhodnosť justície sa nemeria cez počty rozhodnutí, ktoré účastník vyhrá alebo prehrá.
Čo je skutočná príčina nízkej dôvery v súdnu moc?
Myslím si, že jedným z dôvodov je mentálne nastavenie ľudí na Slovenku. Chýba nám dôvera očakávať rozumné rozhodnutie predtým, ako sa na súd obrátime. Rovnako tak nám chýba dôvera aj v priebehu súdneho konania. Chýba nám dôvera v prvostupňové súdy, lebo sa vždy spoliehame na nejaký opravný prostriedok. Pravidelne nerešpektujeme rozhodnutia súdov prvej inštancie, skúšame, či sa podarí rozhodnutie v náš prospech na vyššom súde. Napokon, ak sa aj podarí rozumné rozhodnutie, eufória trvá krátko na to, aby sa dostala do štatistík v prospech dôveryhodnosti súdnictva. Toto považujem za základnú vec, aby sme sa mohli rozprávať o ďalších dôvodoch nedôvery v slovenskú justíciu. O týchto ďalších dôvodoch možno niekedy nabudúce.
19. 6. 2014
Kandidáti na sudcov ústavného súdu – diskusia pokračuje
21. 9. 2010
Právna erotika - Zadok
Disclaimer: Pri všetkých opisoch budem natoľko diskrétny, nakoľko je to možné požadovať od priemerne sexuálne aktívneho jedinca, a preto nezodpovedám za prípadné škody, spôsobené v dôsledku akejkoľvek emocionálnej hypersenzibility jedincov navštívších tento blog.
Eloquentio est mater studiorum*. Čítam o výrečnosti právnikov. O zložitosti ich jazyka. Že vraj píšu dlhé vety. Navyše plné slovíčkárenia a zbytočných tautológií (T. Jefferson). Miešajú prípad s prípadom (T. Jefferson), zátvorky so zátvorkami (T. Jefferson). Že vraj svojou snahou o prehľadnosť spôsobujú zmätok a nepochopiteľnosť (T. Jefferson). Najmä neustálym "alebo" a "a", alebo odkazom na uvedené a hore uvedené alebo horeuvedené (T. Jefferson). Na stránke languageandlaw.org tak zacitoval Ďzefrsna Peter Tiersma. Ak ste teda zvedaví, ako to vyzerá v praxi, pokračujte v čítaní a čudovaní sa:
Floridský okres, v ktorého území bolo potrebné riešiť nudizmus, prijal na tento účel nariadenie. Samozrejme v ňom narazili na problém definície, čo je, a čo nie je nudizmus. A tak vznikla taká presná definícia zadku, akú by ste hľadali aj v učebniciach medicíny veľmi ťažko:
Zadok: Oblasť na zadnej časti ľudského tela (niekedy označovaná aj ako glutaeus maximus), ktorá leží medzi dvomi pomyselnými priamkami vedúcimi vodorovne so zemou, keď osoba stojí, prvá, alebo tiež horná priamka vedie pol palca popod vrchol vertikálnej zadkovej štrbiny (t.j. od výčnelku vytvoreného svalmi vedúcimi od zadnej časti bokov po zadnú časť nôh), a druhá, alebo tiež dolná priamka vedie pol palca ponad najnižší bod zakrivenosti telesného výčnelku (označovaného tiež zadkový ohyb, falda) a medzi dvomi pomyselnými priamkami, jednou po každej strane tela (vonkajšie priamky), pričom vonkajšie priamky sú kolmé na zem a na hore uvedené horizontálne priamky a pričom kolmé vonkajšie priamky prechádzajú cez najvzdialenejší bod, v ktorom sa zadok dotýka vonkajšej časti každej z nôh. Bez ohľadu na hore uvedené zadok nesmie obsahovať žiadnu časť nohy, ischiokrurálne svaly pod zadkovým ohybom, sval tensor fasciae latae alebo akúkoľvek z hore opísaných častí ľudského tela, ktorá je buď medzi ľavou vnútornou zvislou priamkou a ľavou vonkajšou zvislou priamkou alebo medzi pravou vnútornou zvislou priamkou a pravou vonkajšou zvislou priamkou. Na účely predošlej vety je ľavá vnútorná zvislá priamka pomyselnou priamkou na ľavej strane anusu, ktorá je kolmá na zem a na horizontálne priamky opísane hore a ktorá meria tretinu vzdialenosti od anusu po ľavú vonkajšiu priamku, a pravá vnútorná zvislá priamka pomyselnou priamkou na pravej strane anusu, ktorá je kolmá na zem a na horizontálne priamky opísane hore a ktorá meria tretinu vzdialenosti od anusu po pravú vonkajšiu priamku. (Hore uvedený opis možno vo všeobecnosti opísať ako pokrývajúci tretinu zadku sústredeného nad štrbinou v dĺžke tejto štrbiny).
Rozumiete tomu? Skúsite originál? Ani tak nie?
_________________________
*Výrečnosť je matkou múdrosti.